Vo svete sa môžeme stretnúť s rôznymi modifikáciami Vibert boxu a asi najznámejšou je Whitlock - Vibert box® , ktorý v roku 1970 s pomocou muškárov z Oklahomy vyvíja Dave Whitlock. Ďalšie modifikácie boxov môžeme nájsť vo Francúzsku - Alevi box® , Taliansku - scatole Vibert, Nemecku - Schachtel Vibert Box, Kanade - Jordan-Scotty incubator® alebo vo Fínsku. Všetky tieto boxy sú určené na inkubáciu ikier lososovitých rýb v očných bodoch. U nás hlavne pstruha potočného. Niektoré slúžia len na prechovávanie ikier a vyliahnutý vačkový plôdik sa vyplavuje do prostredia, iné sú viac komorové a slúžia aj ako úkryt plôdiku. Podľa typu sa do jedného boxu môže zmestiť od 500 do 8000 ikier. Ukladajú sa do prúdiacich vôd, najlepšie vhodných riečnych vlásočníc. Vzhľadom k tomu, že sa ryby liahnu už v prirodzenom prostredí vôd, tak získavajú návyky a správanie prirodzenej ryby od prvých chvíľ svojho života. Takáto ryba si pamätá chemizmus vody a v dospelosti sa vracia do týchto vôd neresiť. Cieľom týchto boxov je posilniť početnosť a neres pstruha potočného a iných lososovitých rýb v riekach a ich vlásočniciach.
Tento proces obnovy trvá niekoľko rokov. Ak sa budeme o boxy správne starať a nájdeme vhodný tok, tak sa v boxoch dokáže vyliahnuť aj 80 % ikier. Pri prirodzenom nerese je toto číslo oveľa menšie. Nevýhodou pri týchto boxoch je starostlivosť o ne v zimnom období, ale čo by sme kvôli
záchrane pstruha potočného neurobili. Treba však aj dávať pozor, z akého "genetického materiálu" pochádzajú ikry, najlepšie by bolo mať potomstvo od divokých pstruhov, ktoré sa prirodzene neresia v zabudnutých riečkach a potokoch, kde sa už roky nevysádzali ryby.

Pred tým, ako chceme pracovať s boxami, je najdôležitejšie vybrať si správny potok, alebo vlásočnicu. Nie je vhodné osadzovať ikry s boxami do väčších riek. Hľadajte prúdiace vody s pieskovo - štrkovo - kamenistým dnom bez migračných bariér. Také, aké vyhľadáva pstruh na neres. Určite vám pomôžu aj informácie od starších členov, či v tom konkrétnom potoku, alebo vlásočnici, prebiehal neres v minulosti. Ak sa tam aj teraz nachádza aspoň pár pstruhov, je to dobré znamenie. Dávajte si pozor na príliš sedimentačné vody, ktoré pretekajú poľnohospodársky využívanou krajinou, kde sa aj pri malom daždi voda rýchlo zakalí. Tak isto na vody s vysokými obnaženými hlinenými brehmi. Pozor na vody ohrozované znečistením, alebo v zime zamŕzajúce ku dnu a v lete vysychajúce. Ale aj potok v horách, okolo ktorého sa ťaží a zváža drevo, nemusí byť vhodný pokiaľ tam prebieha spomínaná činnosť. Pstruhy vyhľadávajú úkryty. Meandre, kaskády, prahy, odrazy, podmyté brehy a kamene, umelé úkryty, to všetko napomáha nielen vyliahnutej rybe, aby sa zdržovala vo vami vybranom toku. Tam je aj lepšie chránená pred predátormi. Nemáte taký potok? Tak si ho zatraktívnite pre rybu. Výstavbou odrazov, prahov, alebo kaskád zároveň zadržujete vodu, hlavne v lete pri nízkom prietoku. Netreba zabúdať ani na sprievodné ryby, ako sú hlaváče, čereble, pĺže... Kedysi boli potoky plné čereblí, vráťme ich naspäť. Čerebľa vyhľadáva
teplice, či hlbšie úseky potokov, meandre, kde sa voda točí. Hlaváč zas potrebuje na prežitie úkryty, napríklad pod kameňmi. Urobte si brigádu, nazbierajte väčšie kamene a urobte niekoľko úsekov s takýmito kameňmi naukladanými pri sebe. Potom tam vypustite niekde nachytané hlaváče.
Ak už máme vybraný tok, tak si vytipujeme na ňom vhodné miesta na uloženie boxov. Treba hľadať hlbšiu vodu, hlavne kvôli slabému prietoku počas veľkých mrazov. Nemusíte ich dávať do metrovej hĺbky, voda po kolená stačí. Napríklad vývarisko pod spádom z kaskády je dobré miesto. Len netreba dávať debničku rovno pod spád vody, ale poniže. Pri väčšej jarnej vode sa môže stať, že silná voda z debničky kamene vyplaví, alebo ju podmyje. Či bude uložená rovno, alebo mierne do šikma, na tom nezáleží, dôležité je, aby ju silný prúd nepodmyl. Debničku s boxami treba o niečo zachytiť, aby neodplávala! Doporučujeme stavať kaskády na jar, pretože počas roka padajúca voda vyhĺbi na dne dostatočnú jamu. Keď sa kaskáda stavia na jeseň, tak sa dno nestihne dostatočne prehĺbiť a vy budete prekvapení, ako väčšie jarné vody zmenia dno pod prepadliskom aj s vašou uloženou debničkou.

Väčšina chovní má ikry pstruha potočného v očných bodoch k dispozícii v decembri - januári. Najlepšie je, keď si ich rezervujete už skôr, dajme tomu začiatkom jesene, nech s vami chovatelia počítajú. Predsa len, im sa viac oplatí predávať vyliahnutú rybu rôznej vekovej kategórie a ikry do predaja neradi púšťajú. Aj z dôvodu, že nevedia, koľko rýb sa im podarí vytrieť. Ak si dokážete zabezpečiť ikry z vlastných kvalitných zdrojov, tak máte veľkú výhodu. Pretože zohnať ikry môže byť občas problém. Špeciálne boxy s ikrami je kvôli manipulácii vhodné ukladať do plastových debničiek od ovocia. Nesmieme boxy zabudnúť o tú debničku priviazať dostatočne silným a dlhým povrazom. Povraz slúži na to, aby nám ich pri prípadnom vyplavení z debničky neodplavilo a ak je dostatočne dlhý tak nám nebude vadiť pri manipulácii s boxami a zároveň nemusíme vyberať celú debničku z vody. Sú rôzne postupy pri osadzovaní boxov. Najčastejšie sa stretnete s ich uložením medzi kamene v debničke. Robíme to tak aj u nás. Je to z toho dôvodu, že môžeme ikry počas inkubácie vybrať a skontrolovať. No skúšame aj iné, vlastné varianty uloženia. Taktiež je možné vo svete vidieť ukladať boxy samostatne na dno medzi kamene, alebo zahrabať rovno do dna. Najdôležitejšie zásady, čo treba dodržať pri ukladaní boxov s ikrami sú:
 dostatočne ťažká debnička s boxami aby, ju neodplavovalo
 obmedziť prístup denného svetla ku ikrám, ktoré napomáha tvorbe plesní
 zabezpečiť prúdenie vody smerom na ikry v čo najväčšej miere
 ukladať boxy do debničky tak, aby neboli úplne na jej dne a tým obmedzíme ich rýchle zanášanie sedimentom
 pracovať s ikrami pri teplotách nad 0°C
 pomaly vyrovnať rozdiel teploty medzi vodou v prepravke s ikrami a vodou v mieste uloženia debničiek

V našej organizácii pri osadzovaní ikier postupujeme nasledovne. Ikry dávame do špeciálnych boxov, buď niekde v miestnosti, alebo rovno pri vode. Záleží od vonkajšej teploty. Ak je 0 °C a menej, tak to robíme vo vnútri. Po prvom uložení debničky s boxami nechávame podľa počasia približne 2 týždne bez kontroly. Ak sú nízke teploty a sú pod ľadom, tak ich nemusíme vôbec kontrolovať. Jedine ak máme pochybnosti, či sú debničky stále vo vode a nepremrzli. Na kontrolu si berieme plastovú misku, nôž, lyžičky, sitko s väčšími otvormi, uterák a druhú debničku. Do tejto druhej debničky pri kontrole prekladáme kamene z tej ponorenej, tým pádom ich máme na konci kontroly po ruke a nemusíme ich opäť hľadať v snehu, vo vode alebo po brehu. Pomocou noža ľahko otvoríme boxy, do plastovej misky vysypeme ikry, lyžičkou, či iným vhodným nástrojom odstránime poškodené a splesnivené kusy, prelejeme do sitka, cez ktoré ešte poprepadávajú nečistoty a zlejeme nazad do boxu. Očistený box je zatiaľ, kým pracujeme s ďalším, ponorený vo vode. A takto postupujeme, pokiaľ nevyčistíme všetky. Ikry nedržíme zbytočne dlho na vzduchu! Uterák slúži na osušenie a zohriatie rúk. Približne po 2 týždňoch opäť opakujeme tento postup, až kým sa nevyliahnu všetky ikry. Pri kalnej vode chodíme kontrolovať ikry častejšie. Počas liahnutia plôdika prichádzajte k debničkám z inej strany ako proti prúdu, aby ste vyliahnutý plôdik skrytý na dne nepošliapali.

V MO SRZ Liptovský Hrádok sa tejto činnosti venujeme ôsmy rok. O boxoch sme sa prvýkrát dočítali na internete. Pri hľadaní informácií sme zistili, že na Slovensku ich už nejakú dobu skúšajú aj členovia MO SRZ Orlov. Určite ste od nich v minulosti zaregistrovali články v časopisoch. Po našom stretnutí s nimi sme sa ešte viac utvrdili, že ísť cestou týchto boxov má zmysel. Chlapi z Orlova nám vysvetlili postupy pri osádzaní boxov a dali skvelé rady, za čo im ďakujeme. Taktiež naše skúsenosti radi poskytneme ďalším nadšencom a už teraz je vidieť, že aj iné rybárske organizácie, alebo ich členovia, sa zaujímajú o ikry v boxoch. Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Trenčín, Svidník a Čadca sú niektoré z nich. Dôležité je nebáť sa to vyskúšať. Stačí keď začne iba jeden člen organizácie a určite sa k nemu pridajú aj ďalší. Treba len obetovať trochu svojho času a financií.

V našej rybárskej organizácii pracujeme s troma druhmi boxov.
Najpočetnejšie zastúpenie u nás má originálny francúzsky Vibert box, voláme ho Malý francúz. Táto hranatá krabička pojme okolo 900 ikier. Je biodegradovateľná, použitie tak na jednu sezónu. Slúži len na prechovávanie ikier a ako bolo spomenuté v úvode článku, vyliahnutý vačkový plôdik je vyplavovaný mimo box. Netreba sa báť, že vyplavený plôdik bude driftovať vodou a stane sa ľahkou korisťou. Príroda to zariadila tak, že novorodenci rýchlo klesajú ku dnu, kde sa snažia čo najskôr niekde ukryť. Je však dobré niekedy v novembri zloviť potok, alebo jeho časť od väčších kusov pstruhov. Takto dáte ešte väčšiu šancu rybkám na prežitie. Manipulácia s Vibert boxom je jednoduchá, len si jeho otváranie treba trošku upraviť, aby išiel ľahšie otvoriť. Otvárame ho nejakým plochým predmetom, napríklad jedálenským nožom. Vzhľadom k tomu, že je biodegradovateľný, tak sa na ňom po čase môžu vytvárať "kazy", napríklad prasknuté viečko. Na funkciu boxu však nemajú vplyv, pokiaľ sú ikry v ňom a nevyplavuje ich. Nevýhodou je jeho použitie na jednu sezónu a možné zanesenie sedimentom pri kalnej vode, ak nemá dostatočný priestor okolo seba, alebo je slabo obmývaný vodou. Ďalší typ boxu s ktorým pracujeme je Whitlock - Vibert box. Voláme ho Američan. Je dvojkomorový, pojme okolo 500 ikier a je rozmerovo väčší ako francúzsky Vibert box. Po vyliahnutí vačkový plôdik prepadáva do väčšej dolnej komory, kde v bezpečí spotrebuje žĺtkový vačok a potom sa cez medzery dostáva von do prostredia, už ako rozplávaný plôdik. Táto komora navyše zabezpečuje to, že sa sediment ťažšie udržuje v hornej komore s ikrami. Dá sa dobre otvárať aj so skrehnutými rukami a môže nám poslúžiť viac sezón. Nevýhodou oproti francúzskemu Vibert boxu môžu byť jeho väčšie rozmery a menší obsah ikier a pri strate sa v prírode nerozloží. Je aj drahší a platí sa clo na dovoz z USA. Pri nesprávnom uložení dochádza aj k jeho možnému zasedimentovaniu. Pri tomto boxe je vhodné doplniť, že jeho kúpa z USA je ťažšie zrealizovateľná. Na stránke predajcu vypisujete formulár a na základe neho sa rozhodujú, či vám boxy predajú. My sa o ich kúpu pokúšame druhý rok, ale bez úspechov. Skúšali sme písať maily aj kontaktovať ich telefonicky. Ak však máte niekoho v USA, čo je ochotný to priamo s nimi odkomunikovať tak ste bližšie k ich získaniu. My máme takýto box darom od priateľov z MO SRZ Orlov. Niekde na nemeckých stránkach sa dá kúpiť, ale za vysokú cenu.

Tretí typ boxu čo využívame je Alevi box. Voláme ho Veľký francúz. Je taktiež dvojkomorový a dokážeme do neho uložiť až do 8000 ikier. Bohužiaľ nenaplnil naše očakávania. Jeho nevýhodou je obtiažna kontrola ikier, je veľmi náchylný na úplne zasedimentovanie z vnútra. Jeho cena je vysoká a rozmery veľké. Ako riešenie ktoré skúšame túto sezónu je v úprave miesta uloženia týchto boxov tak, aby voda obtekajúca tento box bola rýchla a box uložený vyššie nad dnom. Nejaké úpravy sme urobili aj priamo na boxoch. Počas písania tohto článku sa zatiaľ naše úpravy miesta a Alevi boxov ukazujú pozitívne, tak uvidíme neskôr. Po komunikácii s výrobcom nám bolo doporučené do neho dávať ikry tesne pred vyliahnutím. Ak dokážeme zabrániť ukladaniu sedimentu v jeho vnútri, tak tento box prakticky nahradzuje skoro 9 Vibert boxov alebo 16 Whitlock boxov. Ako jeho výhoda sa javí využitie veľkej komory na úkryt pre vačkový a potom aj rozplávaný plôdik, nie len z ikier. Môžme ho používať veľa sezón. Teoreticky by sa mohol použiť aj na ikry lipňa ktoré sa vyvíjajú o dosť rýchlejšie, ako ikry pstruha a tým pádom je menšia pravdepodobnosť jeho zasedimentovania. Aby sme získali predstavu o tom, ako sa nám darilo s ikrami potrebujeme na jeseň, dajme tomu v novembri, zloviť vybraný tok, kde boli boxy uložené. Dôležité je poznamenať, že do tohoto toku počas roka nevysádzame iné - umelo chované rôzne vekové kategórie pstruha, aby nám "nepokazili" čísla vylovených rýb. Treba si všetko zapisovať, viesť si evidenciu koľko rýb, akého približného veku a dĺžky bolo vylovených. Prípadne si vyfotiť detail hlavy. Veď každý pstruh má iné bodkovanie. Ak si máte možnosť tieto ryby niečím označiť, urobte to. My sme tento rok využili špeciálne farby VIE od firmy NMT z USA a označovali sme všetky vylovené pstruhy, či to bol 13 cm polroček, alebo 31 cm jedinec. Takto zlovené a označené ryby nevypúšťajte späť do pôvodného toku, ale ich vypustite do rieky, do ktorej sa tento tok vlieva. Dajme tomu do 2 km od sútoku po prúde nadol. Ak máte ryby vyfotené, aj označené, tak si do mapy zaznačte, ktorú rybu ste kde vypustili. Je jasné, že pri desiatkach, či stovkách vylovených kusov sa podrobná evidencia nedá viesť, ale je na vás, na čo si trúfnete. Môžete takto robiť evidenciu len s časťou vylovených rýb. Určite doporučujeme označovať aspoň vylovené tohoročné pstrúžiky z ikier.

Pýtate sa prečo si máme robiť evidenciu, fotiť ich a označovať? Práve preto, aby sa dokázalo, či sa tieto ryby vracajú nazad. A ak o rok, dva, či neskôr opäť pri výlove "boxových" polročiek narazíte na označeného pstruha, ktorého ste v minulosti vypustili do hlavného toku , tak viete, že to robíte dobre a idete správnou cestou. A ak ste ho v minulosti označili, vyfotili a zmerali, tak na základe týchto informácií môžete zistiť, z ktorého miesta jeho vypustenia sa vrátil a porovnať či podrástol a o koľko. Po pár sezónach osádzania ikier môžete skúsiť prejsť na dvojročný cyklus výlovu. Rôzne negatívne faktory pôsobiace nielen na populáciu pstruha potočného by nás mali prinútiť premýšľať, či hospodárenie na riekach a ich zarybňovanie, ktoré sa praktizuje stále dookola veľa rokov, je aj v týchto časoch efektívne. Proces kúpiť a vypustiť ryby rôzneho veku z intenzívnych chovov sa pri niektorých rybích druhoch na podporu populácie javí ako nedostatočný, avšak na splnenie zarybňovacieho plánu ako najjednoduchší. Rybárske organizácie by mali začať aplikovať
nové - iné spôsoby hospodárenia a zarybňovania. Aj v kombinácii s pôvodným hospodárením. A zároveň pre každú rybársku organizáciu a jej členov by mala byť priorita zachovávať matečné ryby vo vodách a podpora prirodzeného neresu. Jednou z takýchto ciest pri lososovitých rybách je používanie boxov na ikry v očných bodoch. Už len argument, že takto vyliahnutá rybka žije svoj život od začiatku v prirodzenom prostredí na ktoré sa adaptuje, je dostatočný na ich využívanie.
MO SRZ Liptovský Hrádok a Kurt Konrád